4 hlavné dôvody, prečo si hovor so mnou musíte dohodnúť vopred…a prečo by ste to tak mali robiť aj vy?

Viem, viem, môže to znieť trošku drzo, pre niekoho až nafúkane 😉

Súhlasím, veď nás predsa učili, že je slušné zdvihnúť telefón…no nie?

Škoda len, že to čo robí väčšina, občas nie je úplne ideálne riešenie.

Inak by sa predsa necítili mizerne. No nie? 😀

O tom kúsok pozdejšie…

Pripúšťam, že existujú situácie, kedy ten telefón proste musíte zdvihnúť

(napríklad, keď to od vás vyžaduje zamestnávateľ)

Tak prečo si väčšina ľudí musí so mnou dohodnúť hovor vopred?

Má to viacero logických dôvodov a verím, že keď vám ich prezradím, tak ich pochopíte.

Jedným z najväčších dôvodov je efektivita. 

Keď pracujem, tak telefón nedvihnem. BODKA!

Mám vypnuté zvonenie a telefón niekde ďaleko od seba.

Ak ho náhodou dvihnem, tak je to moja „chyba“ nie vaša.

MAL SOM SA LEPŠIE PRIPRAVIŤ 😀

Prečo to robím?

Tu sú 4 dôvody, prečo to robím:

A) Nechcem osprostievať

Multitasking znižuje IQ.

Je to vedecky dokázané…

Keď sa snažíte robiť dve alebo viac vecí naraz (napríklad pracovať a telefonovať), tak to znižuje IQ.

Aspoň tak to spomínal Ján Mühlfeit vo svojej prednáške, ktorú mal v Prahe (pred Brianom Tracym)

Okrem iného povedal (viac menej zo žartu), že menej sa „osprostieva“ z marihuany ako z multitaskingu 😀

V podstate ide o to, že ľudský mozog sa dokáže sústrediť VŽDY len na jednu vec.

A keď aj „robíte 2 veci naraz“ tak on len veľmi rýchlo prepína pozornosť medzi nimi.

To nie je úplne ideálne 🙁

B) Niekedy je to neslušné

Toto naozaj nenávidím.

Dokázal by som za to človeku aj vynadať.

Predstavte si, že ste na pracovnom stretnutí alebo niekde na nejakom školení, workshope alebo seminári a niekomu zazvoní mobil.

Nemali by mať vypnutý mobil alebo aspoň zvonenie, aby nerušili?

Oni to občas dokonca zdvihnú a začnú sa vykeciavať.

To je pre mňa jedna z najväčších urážok… 🙁

Ako to riešim ja, keď sa mi to náhodou stane?

– ospravedlním sa, položím a zavolám naspäť po konci alebo cez prestávku (stretnutia, prednášky, semináru, workshopu)

– ak je to súrne, tak sa ospravedlním a opýtam, či si to môžem vybaviť lebo je to súrne (a vyjdem von, nikoho nezaujímajú moje problémy alebo problémy mojich priateľov, klientov a rodiny)

Takto to odporúčam riešiť aj vám.

C) Existujú aj iné, menej rušivé spôsoby

Väčšina telefonickej komunikácie je nevyžiadaná (ak si ju nevypýtate vy) a hlavne je veľmi rušivá.

Pri tom existujú aj iné, menej rušivé spôsoby ako je email, správa na Facebooku alebo SMS.

Hlavne na email, či správu môžete odpovedať vtedy, keď sa vám to hodí.

Nebojte sa, o nič neprídete…ak je to naozaj dôležité, tak vám určite druhá strana zavolá viac krát

Niekedy 2-3-5-10X 😀

Vtedy viete, že musíte volať naspäť. Je to súrne a dôležité.

(alebo máte veľmi žiarlivú frajerku 😀 😀 😀 čo vám teda vôbec nezávidím)

Pamätajte, že pri telefonovaní väčšinou ten, kto volá niečo chce, po tom komu volá, tak si prosím vážte čas ľudí, ktorým voláte.

Ďakujem.

D) Vážim si svoj čas aj čas iných

Čas je jediná vec, ktorá sa nedá vrátiť späť.

Peniaze sa minú a znova zarobia, ale stratený čas?… Ten vám už nikto nevráti :/

Neviem ako vy, ale ja si vážim svoj čas na 297 EUR na hodinu.

(presne toľko mi platia ľudia za moje konzultácie)

Nenávidím, keď mi niekto kradne môj čas.

Súvisí to tak trochu aj s pozicioningom…

Zamyslite sa, čo si viacej ceníte?

Niečo, čo môžete veľmi ľahko získať alebo niečo, čoho je nedostatok?

Je to ako keby ste mali dve frajerky naraz. Ktorú by ste viac chceli?

I. Takú čo sa vám neustále sama núka a vždy má na vás čas a zakaždým môže ísť na pivo, víno, do kina, do wellnessu? 

II. Alebo takú, ktorá môže len raz za čas? Musíte sa s ňou vopred dohodnúť a má aj iné veci na práci, ako len tešiť vás? 🙂

Nehovorím, že to máte na ľudí hrať. Hovorím len, že by ste si mali určiť priority a nedvíhať každý telefón, ktorý zazvoní.

Ja viem, je to ťažké…chcete vedieť prečo?

Prečo je ťažké nedvíhať telefón?

Stalo sa vám niekedy toto?

Zazvonil vám telefón v tej najnevhodnejšej chvíli a na displeji svietilo neznáme číslo…

Vedeli ste, že teraz by ste to nemali dvihnúť.

ALE…

Mali ste obrovské nutkanie a nakoniec ste to zdvihli??

Prečo je to tak?

Môže za to takzvaný Zeigernikov effekt.

Máme nutkanie dokončovať veci.

Keď vám zvoní telefón, tak ho proste chcete zdvihnúť + výraznú úlohu tam hrá zvedavosť:

Kto mi to asi môže volať?

Čo ak je to dôležité?

Čo ak môžem veľa získať? Stratiť?

A chcete vedieť…

Ako si to môžete uľahčiť?

Tento tip mi dal Peter Lukáč na Facebooku a veľmi mu za to ďakujem 🙂

Okrem toho, že si vypnete zvonenie pri práci alebo keď to je nevhodné, tak si nahrajte krátky odkaz.

Niečo vtipné a veselé, kde vysvetlíte, že práve pracujete a nech vám radšej napíšu email alebo SMS, ak je to dôležité…

Tak čo? Dáva vám to takto zmysel?

Ako to máte vy?

Teraz už viete, ako to vnímam ja… 🙂

Zaujíma ma aj váš názor…ako to máte vy?

Aký je váš „vzťah“ k telefónu a jeho zdvíhaniu?

Ako to robíte vy? Čo vás teší a čo vás hnevá?

Napíšte mi váš názor dole, do komentárov. Budem rád a všetky si prečítam.

Ďakujem veľmi pekne, že ste sa dočítali až sem 😉

S pozdravom

Peo

PS: Ak sa vám tento článok páčil, tak ho prosím dajte zdieľať a podeľte sa o neho s vašimi priateľmi 🙂